Slovo biodiverzita je skratka pre slová “biologická diverzita”, pričom diverzita znamená rozmanitosť. Keď teda hovoríme o kríze biodiverzity, máme na mysli to, že zažívame krízu straty rozmanitosti živočíšnych a rastlinných druhov. Často si pri tejto téme predstavujeme to, že vymierajú ohrozené exotické zvieratá, ale kríza biodiverzity je ďaleko väčší a ďaleko všeobecnejší problém. Biodiverzita zahŕňa celý život na našej planéte a všetky jeho interakcie. Má viacero levelov, od rozmanitosti génov, cez rozmanitosť jednotlivcov, rozmanitosť populácií až po rozmanitosť na úrovni ekosystémov.
Náš potravinový systém je jednou z hlavných príčin krízy biodiverzity
Svetový potravinový systém je hrozbou pre skoro 2/3 organizmov, klasifikovaných ako „ohrozené“ alebo „čoskoro ohrozené“
Nadnesene by sme mohli povedať, že biodiverzita reprezentuje všetky vedomosti a skúsenosti všetkých živých organizmov na Zemi, ktoré sme za posledné 4 miliardy rokov získali o prežití v najrôznejších podmienkach na našej planéte. Je to akási knižnica života na Zemi. Dôvod, prečo vedci ohlásili krízu biodiverzity, je, že my, ľudstvo, sme túto knižnicu života podpálili, navždy strácame jednotlivé knihy a aj tak naďalej prilievame benzín do ohňa.
Keď sa však rozprávame o strate biodiverzity a jej dôležitosti, nejde iba o abstraktné pálenie knižnice života na Zemi. Strata biodiverzity znamená narušenie vzťahov medzi jednotlivými časťami systému, ktorý udržuje na Zemi život, tak ako ho poznáme.
Pozemské a morské ekosystémy odstraňujú z atmosféry každý rok až 60 % ľudských emisií CO2. Znamená to, že hrajú obrovskú úlohu pri regulovaní teploty na Zemi. Bez týchto ekosystémov by sa skleníkové plyny v atmosfére hromadili a teplota by nezadržateľne rástla, až by pre nás veľmi rýchlo prestal byť život na Zemi možný.
Až 2 miliardy ľudí môžu závisieť na dreve ako ich hlavnom energetickom a tepelnom zdroji. Toto drevo samozrejme pochádza z lesov, s ktorými akosi počítame, že sú večne prítomné a večne rastúce, ale nie je to tak. Malá zmena v ekosystéme, ktorá spôsobí nedostatok vlahy, málo živín v pôde či vo vzduchu, premnoženie škodcov alebo hocičo iné, čo zmení podmienky na nevyhovujúce pre rast – a stromy prestávajú rásť, čo znamená ohrozenie energetickej bezpečnosti ľudí v danej oblasti.
Príroda taktiež v tomto momente, cez jej ekologické a evolučné procesy, udržiava kvalitu vzduchu, vody a pôdy na takej úrovni, akú potrebujeme pre život, distribuuje čerstvú vodu a do veľkej miery zabezpečuje opeľovanie a ochranu pred škodcami. Tak napríklad pestovanie až 75 % všetkých druhov globálnych plodín (vrátane zeleniny, ovocia, kávy, kakaa, mandlí a mnohých ďalších) závisí od opeľovania živočíchmi.
Takto by sme mohli ísť položku po položke. Kríza biodiverzity teda neznamená iba, že pálime pomyselnú knihu, vďaka ktorej vieme, ako vznikal dnešný život na Zemi. Kríza biodiverzity znamená, že extrémne rýchlym tempom narúšame prírodné procesy, ktoré nám umožňujú dýchať dostatočne kvalitný vzduch, piť dostatočne kvalitnú vodu, jesť dostatočne výživné potraviny či žiť v teplote zlúčiteľnej so životom.
My spôsobujeme stratu biodiverzity a my to vieme zmeniť
Hlavné príčiny straty biodiverzity na Zemi podľa štúdie Maxwell et al. (2016)
Táto štúdia popisuje, aké ľudské aktivity boli v roku 2016 hrozbou pre 8 688 vybraných živočíchov, rastlín a húb, ktoré sú podľa Red List Index klasifikované ako ohrozené. Podľa Maxwella a kol. je potravinový systém jednou z najväčších hrozieb pre ohrozené druhy. Drancovanie živočíchov lovom a rybolovom, pestovanie, chov zvierat, znečisťovanie prírody, transport – všetky tieto aktivity sú hrozbou pre tisíce druhov a zvyšujú riziko nenávratného poškodenia pevninských aj morských ekosystémov.
Rastlinná výroba v poľnohospodárstve je najväčšou hrozbou pre ohrozené druhy
Živočíšna výroba v poľnohospodárstve je hrozbou pre zhruba 26% ohrozených druhov
Plantáže stromov pre drevársky priemysel je hrozbou pre cca 8% ohrozených druhov
Rybárske aktivity sú hrozbou pre približne 1-2% ohrozených druhov
Nadmerná ťažba je hrozbou pre cca 47% ohrozených druhov
Nadmerný lov je hrozbou pre zhruba 19% ohrozených druhov
Nadmerný rybolov je hrozbou pre cca 13% ohrozených druhov
Nadmerné zbieranie rastlín je hrozbou pre približne 6% ohrozených druhov
Znečistenie v poľnohospodárstve je hrozbou pre 17-18% ohrozených druhov
@incien_sk
Sledujte nás na Instagrame
Tlak ľudskej činnosti na ekosystémy je enormne vysoký.
Aby vedci posúdili, aká veľká je strata biodiverzity na našej planéte, sledujú rôzne ukazovatele. Napr. množstvá jednotlivých druhov zvierat, riziko ich vyhynutia, rozlohy lesov, stav koralových útesov, kvalitu vôd, uhlík v pôdach, percento vôd, v ktorých sa neloví, množstvo nekultivovanej a neobývanej pôdy, množstvo mokradí a mnoho ďalších. Vybrali sme tri známe vyjadrenia straty biodiverzity.
Living Planet Index
Living Planet Index (LPI) sleduje stav skoro 21 000 populácií cicavcov, vtákov, rýb, plazov a obojživelníkov po celom svete. LPI aktuálne ukazuje priemerný 68% úbytok populácií spomínaných zvierat medzi rokom 1970 a rokom 2016.
Red List Index
Red List Index (RLI) sleduje dnes cez 134 000 druhov živočíchov, rastlín a húb, čím sa stal najkomplexnejším nástrojom na sledovanie rizika vyhynutia živých organizmov, aký aktuálne máme. Z RLI vyplýva, že zo sledovaných druhov až pri 28% očakávame vyhynutie v krátkom časovom horizonte.
The Human Footprint
Táto mapa hovorí o tom, do akej veľkej miery tlačíme na zvyšné živé organizmy na tejto planéte a ako im meníme životné podmienky. Zvýraznené tmavomodrou a svetlomodrou farbou sú miesta poslednej pevninskej a morskej divočiny. V rokoch 2009-2013 bolo 77 % pevniny a 87 % oceánu modifikovaných priamym pričinením človeka.
Všetky tieto tri ukazovatele hovoria jasnou rečou. Máme veľmi negatívny vplyv na ostatné živé organizmy na našej planéte – a to všetko za veľmi krátke obdobie, čo im znemožňuje zdravé prispôsobenie sa novej realite.
Nevieme, kde je tá čiara, ten prah, pri ktorom sa rozpadnú systémy, ktoré nám zabezpečujú dýchateľný vzduch, pitnú vodu či jedlé potraviny. Ak však budeme pokračovať v rovnakom smere, zrejme nebude trvať dlho, kým to zistíme.
