Aplikovanie presného množstva pesticídu na presné miesto, bez ohrozenia neškodného okolitého hmyzu a bez rizika stečenia zvyškov pesticídu do podzemných vôd a riek, je hudbou budúcnosti.
Prírode bližšie farmárčenie
Farmárčiť sa dá s väčším aj menším dôrazom na zachovávanie biodiverzity. Je na farmároch, aké postupy zvolia pri chove či pestovaní – či budú biodiverzitu potláčať až narúšať alebo neovplyvňovať až podporovať.
Farmári majú rôzne možnosti, ako
spomaliť zastaviť stratu biodiverzity v ich okolí
Precízne poľnohospodárstvo môže spomaliť stratu biodiverzity
Rovnako aj využitie hnojív – aplikovanie presného množstva hnojiva na podvýživené miesta na pôde zabráni prehnojovaniu a stečeniu hnojiva do vôd.
Odovzdanie časti polí naspäť prírode posilní biodiverzitu
Poľnohospodári môžu časť svojich poľnohospodárskych území vyčleniť na menšie alebo väčšie územia pre “divočinu”. Takéto územia sa potom stávajú útočiskom pre mnohé živočíchy, čím pozitívne prispievajú k biodiverzite.
Pekným príkladom takýchto postupov je Poľnohospodárske družstvo Sokolce na Žitnom ostrove, ktoré sa z vlastnej iniciatívy rozhodlo zveľaďovať krajinu, v ktorej pôsobí, a vyčlenilo časť svojich polí pre zvieratá. Aj za cenu zníženia dotácií.
Udržateľný manažment fariem môže zlepšiť biodiverzitu
Farmár môže napríklad správne rotovať plodiny, čo znamená, že nepestuje na poli stále tú istú plodinu, ktorá z pôdy čerpá stále tie isté živiny, ale plodiny po určitom čase strieda. Ak je rotácia správne nastavená, čo jedna plodina vyčerpá, druhá do pôdy uloží.
Takto vznikne udržateľný systém, ktorý potrebuje minimum prihnojovania (ak vôbec) a priťahuje menej škodcov a viac opeľovačov. Ďalšie praktiky, ktoré zachovávajú biodiverzitu v pôde, môžu byť napríklad použitie biologických pesticídov, bezorbové obrábanie pôdy či používanie ľahšej poľnohospodárskej techniky.
Pozitívny príklad zo Slovenska
PD Krakovany-Stráže a ich pestovanie s minimálnymi zásahmi do pôdy
Toto družstvo reprezentuje jednu z možností prírode blízkeho poľnohospodárenia na Slovensku. Na 600 hektároch pri Piešťanoch pestujú kukuricu, pšenicu, repku a hrach, pričom to robia bez orby a posledné roky aj bez hnojenia.
Aký je ich príbeh? Aké majú výsledky a prečo to robia? Aj na tieto otázky nám v rozhovore odpovedal predseda Poľnohospodárskeho družstva Krakovany-Stráže, Róbert Dohál.
Bio certifikované potraviny
Pre bežných konzumentov je často najjednoduchšia forma, ako podporiť udržateľné spôsoby farmárčenia, nakupovanie bio certifikovaných potravín. Nemusíme sledovať najnovšie výskumy, aké farmárske postupy dbajú na biodiverzitu, nemusíme striehnuť na poliach, či farmári vo veľkom nestriekajú syntetickými pesticídmi.
Bio certifikácia nám dáva informáciu, že daný farmár je limitovaný v používaní syntetických hnojív, herbicídov a pesticídov, že nemôže používať hormóny pri chove zvierat a že antibiotiká môže používať iba ak si to vyžaduje stav zvieraťa. To znamená, že musí hľadať prírode blízke riešenia – musí správne rotovať plodiny, aby nepotreboval toľko hnojív, herbicídov a pesticídov, musí vyberať odolné druhy plodín a hľadať prírode blízke spôsoby, ako sa zbaviť škodcov.
