Náš potravinový systém je jednou z hlavných príčin klimatickej krízy

Svetový potravinový systém je zodpovedný za 1/41/3 ľuďmi-spôsobených emisií skleníkových plynov

Za drvivú väčšinu nami vyprodukovaných emisií je zodpovedná výroba energie z fosílnych palív ako ropy, uhlia či zemného plynu. Na emisiách prakticky stojí naša spoločnosť, ako ju poznáme – na fosílnych palivách máme postavenú dopravu, kúrenie, elektriku, veľkú časť priemyslu, poľnohospodárstvo aj výrobu chemikálií, cementu či ocele. Všetko toto sú dôležité piliere našej spoločnosti a ničoho z tohto sa určite nechceme vzdať. Predsa však potrebujeme radikálne znížiť množstvo skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do atmosféry. Čo s tým ale vieme spraviť my, ktorí sme súčasťou potravinového systému? Ako vplýva výroba, distribúcia a predaj potravín na klimatickú zmenu a ako vieme tento vplyv zmenšíť?

Potravinový systém prispieva k ľuďmi-spôsobeným emisiám skleníkových plynov do veľmi veľkej miery. Podľa aktuálnych výpočtov je to niečo medzi 26% a 34% všetkých týchto emisií. Výroba potravín, spracovanie potravín, transport potravín, príprava potravín, potravinový odpad a všetky aktivity okolo sú teda celkovo jedným z najväčších zdrojov nami produkovaných skleníkových plynov. Existuje však niekoľko cirkulárnych riešení, ktoré vedia tento negatívny dopad potravinového systému zmenšiť.

Kde vznikajú emisie potravinového systému?

Produkcia (40%)

Najväčší podiel na globálnych emisiách potravinového systému má produkcia potravín (40%), ktorá zahŕňa najmä emisie metánu dobytka, poľnohospodárske praktiky či chemikálie v poľnohospodárstve.

Využitie pôdy a zmena využitia pôdy (32%)

Tento druhý najvýznamnejší zdroj emisií v potravinovom systéme (32%) zahŕňa straty uhlíka z odlesňovania a degradácie pôdy, vrátane rašelinísk.

Odpad (9%)

Odpad na konci reťazca je zodpovedný za 9% emisií skleníkových plynov potravinového systému. Tento odpad zahŕňa tuhý odpad, ale aj napríklad odpadové vody.

Spracovanie a balenie (9%)

Spracovanie a balenie spolu tvoria skoro desatinu emisií skleníkových plynov potravinového systému (9%). Tieto emisie zahŕňajú energiu, ale aj emisie z výroby a použitia vstupných surovín.

Transport (5%)

Transport je jedným z menších zdrojov emisií skleníkových plynov v potravinovom systéme (5%).

Obchody a predaj (4%)

Retail je zodpovedný za 4% emisií skleníkových plynov potravinového systému. Tieto emisie zahŕňajú napríklad energie.

My spôsobujeme zmenu klímy a my to vieme zmeniť

Klimatická kríza

Skleníkové plyny a skleníkový efekt

Dôvod, prečo sa klíma našej planéty v posledných desaťročiach výrazne mení, je, že sa v atmosfére našej planéty zhromažďuje príliš veľké množstvo skleníkových plynov, najmä oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O).

Tieto plyny nazývame skleníkovými, pretože – rovnako ako skleník na záhrade – zachytávajú časť energie (tepla) zo Slnka, odrazenú od Zeme. Toto zachytávanie odrazenej energie v atmosfére voláme skleníkový efekt.

Skleníkový efekt je veľmi dôležitý pre život na Zemi, pretože umožňuje prepustiť slnečné žiarenie na Zem a následne v atmosfére slnečnú energiu udržať, aby sa Zem dostatočne zohriala. Keď sa však koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére zvýši, ako to vidíme v posledných desaťročiach, skleníkové plyny zachytávajú príliš veľa slnečnej energie a Zem sa zohrieva viac ako obvykle.

@incien_sk

Sledujte nás na Instagrame

Koncentrácie skleníkových plynov sú nadmerne vysoké.

Nasledujúce dáta sú poskladané z veľkého množstva historických štúdií ľadu a aktuálnych monitorovaní vzduchu, získaných z celého sveta. Dáta skompilovala Agentúra na ochranu životného prostredia v USA (EPA).

Oxid uhličitý

Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére za posledné stovky tisíc rokov.

Metán

Koncentrácia metánu v atmosfére za posledné stovky tisíc rokov. Metán v časovom horizonte 20 rokov zachytí cca 85x viac tepla ako CO2.

Oxid dusný

Koncentrácia oxidu dusného v atmosfére za posledné stovky tisíc rokov. Oxid dusný v časovom horizonte 20 rokov zachytí cca 266x viac tepla ako CO2.

Na grafoch vyššie vidíme, že pri všetkých významných skleníkových plynoch sme niekedy okolo roku 1950 prekročili najvyššie dovtedajšie hodnoty a odvtedy koncentrácie týchto plynov nezadržateľne stúpajú.

A čím skleníkové plyny viac prehustia atmosféru, tým viac tepla zachytia. Výsledky väčšieho množstva skleníkových plynov v atmosfére vidíme v posledných rokoch veľmi jasne.

Dnes a v budúcnosti

Následky zmien klímy

Údaje NASA ukazujú zvyšujúcu sa teplotu vzduchu na Zemi, zvyšujúcu sa teplotu oceánov, zmenšujúcu sa veľkosť povrchových ľadových plôch a zvyšujúcu sa hladinu morí.

Toto všetko sú príliš veľké a rýchle zmeny na to, aby sa s nimi príroda na Zemi vyrovnala ľahko a jemne. Naopak, tieto zmeny spôsobia (a už spôsobujú) silné výkyvy, na ktoré ľudstvo nie je zvyknuté. V najbližších desaťročiach preto očakávame pokračujúce zvyšovanie teploty vzduchu aj oceánov, miznutie ľadových plôch, viac hurikánov, ďalej sa zvyšujúcu hladinu morí, viac súch a viac požiarov.